Poznáte ten pocit, keď sa zrazu zjaví v autobuse alebo len tak na ulici známa tvár. A vy si narýchlo neviete spomenúť odkiaľ ju poznáte. A ešte keď vám povie „Ahoj Betka!. Tak to už naozaj máte o stres postarané. Poznáte ten pocit, keď sa zrazu zjaví v autobuse alebo len tak na ulici známa tvár. A vy si narýchlo neviete spomenúť odkiaľ ju poznáte. A ešte keď vám povie „Ahoj Betka!. Tak to už naozaj máte o stres postarané.
Túlam sa po ríši záhad, túlam sa nočnou krajinou. A každú chvíľu rozmýšľam, či ti myseľ neblúdi za inou.
Chodím MHD. Asi nielen asi ako státisíce iných ľudí a človiečikov, osôb a osôbok. A celkom sa mi to páči.
Minule som len tak medzi rečou radila jednej mojej kamarátke, ako na chlapca.
Všetko bolo celkom v poriadku. Všetko bolo úplne skvelé. No nastal problém.
Ivan Aralica je chorvátskym autorom, ktorého dielo “Asmodeov šál” si vďaka prekladu do slovenčiny môže prečítať aj slovenský čitateľ. A určite neoľutuje. Záhadný názov len málo napovedá o tajomstvách, ktoré tento Aralicov román skrýva.
Niekto mi raz povedal, že anjelik som , čo na zem zletel. Ja nemohla som súhlasiť.
Básnička, ktorá vznikla počas mojej hurá éry, keď svet bol tým najkrajším miestom pre život...a možno stále je.
Som celkom obyčajná žena. Nie som výnimočne krásna ani múdra. Nemám smutný osud, neumieram nešťastnou láskou, netrpím hladom a biedou. Nemám ani zázračné schopnosti, ani výnimočný talent, neviem čarovať, ani lietať. Chcem len celkom neobyčajne porozprávať jeden obyčajný príbeh, ktorý zažíva každý človek na vlastnej obyčajnej koži. Teda, skoro každý človek.
Poďme si dať rande v slzavom údolí. Tak vrhni na mňa kyslý úsmev.
Básnička z roku 2001 ;-), ktorú som len nedávno oprášila a hodila do tejto počítačovej podoby.
Ponad dúhu sa na teba dívam, ponad oblaky. Skúšam hádať, či si taký a či onaký...
Ako vietor zas putujem svetom, celkom sama. A preto prosím príď, chyť ten vietor, príď, zachráň ma.
