Jana Kokavcová
Klamlivá
Nevie povedať nie,no áno nepozná.Dá veľa na zdanie,zdá sa byť nemožná.
reklama
Zoznam článkov blogera
Jana Kokavcová
Zabúdanie
Skúšala som zabudnúťako zabúdajú mnohí.Zo srdca ťa vytrhnúť,neísť tadiaľ,kadiaľ tvoje nohy.
Jana Kokavcová
Pod starou čerešňou...
Čo vlastne chceš?Po čom ti srdce piští?Nevrav, že nevieš.Že si si nie istý.
reklama
Jana Kokavcová
Odvaha...
Keď tak rozmýšľam o tebe,Patríš k tým veciam,Ktoré by aj srdce chcelo, Ale rozumu sa priečia.
Jana Kokavcová
Filozofická
Tento svet.Taký obrovský,taký pustý, taký preľudnený,taký maličký...Tento svet.
Jana Kokavcová
Ostrovná
Stroskotal si na ostrove.Že ti nevravím nič nové?Že sa topíš po krk v piesku, slnko praží na hlavu.Hlava páli, v srdci máš triesku, z bývalej lásky zostalú.
Jana Kokavcová
Čas
Počasie bolo nanič. Slnko zakrývali sivé mraky, mokrá zem voňala doďaleka a kvapky dažďovej vody zachytené na listoch stromov sa pomaly púšťali dolu, ako po šmýkačke a dopadali do vlhkej trávy.
reklama
Jana Kokavcová
Odšťavovač
Ako vyžmýkaný pomaranč,Čo už kúska šťavy nemá.Ako vyžmýkaný pomaranč. Odšťavil ma nudný život.Ešte za živa.Tak sa len znudene dívam, a síl ubúda.
Jana Kokavcová
Ujsť
Ako ľahko sa vraví, ako ľahko sa radí, ako krásne sa verí . . .Majte ma všetci radi!
Jana Kokavcová
Svetielka spomienok
Zafúkol jesenný vetrík, zo zožltnutých premočených listov stromov popadali na zem smutné kvapky dažďa.V pološere sa rozhýbali žlté plamienky spomienok. Bolo ich hádam zo tristo. Tristo rozžiarených spomienok, tristo myšlienok pustených k nebu. Zopár smútkom zmučených pohľadov, sĺz stekajúcich po vetrom vyštípaných lícach. Do ticha šepkané vrúcne slová, modlitby.
Jana Kokavcová
Pád z dvanásteho poschodia
Pád z dvanásteho poschodia,keď myšlienky už nebolia,keď zrada toľko nepáli a srdce ti už nežiali.
reklama
Jana Kokavcová
Prečo?
Len posledných pár minút ho delilo od toho okamihu. Už len pár krokov a bude tam. Už len chvíľka.A predsa ním nič nelomcovalo. Žiadne pocity, žiaden strach. Nič. Úplne nič. Vo vnútri sa mu zrazu rozprestrela čierna tma. Ak sa dá na nič nemyslieť, tak práve to potom robil. Nemyslel. Nebola už žiadna šanca . Ani maličká nádej. Ak nádej umiera posledná, predvčerom večer ju pochoval.
Jana Kokavcová
Včera som si prečítala horoskop...
„Včera som si prečítala horoskop. Mám mať skvelý deň. Všetko sa mi podarí. A ty vieš, na čo sa dnes chystám.“ zašepkala tajnostkársky a žmurkla zelenými okáľmi. Nemožno povedať, že by to bolo jej zámerom, to len množstvo riasenky ju donútilo na maličkú chvíľu koketne prižmúriť očko.
Jana Kokavcová
Ťažký život
Svet ťa nebaví,s klobúkom deravým sa svetom túlaš sám.A nie je s tebou nik,kto by ťa mal rád,kto by o teba stál.
Jana Kokavcová
"Priateľke"
Pred dverami zastal čas.Nie je to po prvý raz.Po chrbte mi behá mráz,kto odíde tentoraz. Hlboko v duši,už čosi tuším.Priateľstvo hravé,nebolo pravé.
Jana Kokavcová
Kúsok pravdy
Posledný jeden krát, posledný krát a dosť. Naozaj to nestojí za to. Pretvarovať sa a klamať. A je hlúpe nahovárať si, že celý život je predsa taký. Nie je! Skončiť s touto lžou. Pozrela sa do sivomodrých očí a povedala: „Vieš, ja...Vôbec som nechcela aby sa toto stalo. Nechcela som to. Či už mi veríš alebo nie, sám sa musíš rozhodnúť. Ja... Len sa chcem priznať. A vôbec neviem ako začať. Slová nie a nie vyjsť z úst, jazyk sa nevie odlepiť od podnebia.
